Anna Mária Beňová

(1996, Bratislava)

Obrazy, ktoré maľujem sú artikulácie telesnosti, rozkoše alebo intimity často na hranici provokatívnosti či vtipu. Podstatné sú pre mňa vzájomné vzťahy ženských postáv v prenesenom význame - ich výrazy, fiktívny/reálny priestor, do ktorého sú umiestnené, ale tiež vzťah námetu a maliarskej faktúry.

Telesná túžba v týchto maľbách je prečistená nejednoznačnosťou toho,
akú túžbu na úrovni konkrétneho námetu ukazujú. Paradoxne, pretože sú to zväčša porno obrázky rôznymi spôsobmi sparodované až do nežnosti. Objektom môjho záujmu je žena, na ktorú je nazerané ako na objekt.
Poznám a maľujem pohľad priateľa, ale taktiež agresora.
Ako ženskú autorku ma priťahujú ženské figúry - telá, s ktorými sa ne/prirodzene
ne/stotožňujem vďaka maľbe.

V maľbách sa pohrávam s týmto telom, ktoré je vtedy aj mojím telom.
   Deformujem ho, naťahujem, zveličujem, trápim, adorujem, pričom sa snažím


vyrovnať s jeho ženskosťou.
Hľadám hranice, ktoré toto tele ešte znesie, a teda to, čo znesiem aj ja.
Námety si vyberám podľa nejakej „podivnosti, pre ktorú ma oslovili. Možno je to akási kvalita paradoxu. A možno to, že niektoré námety viem obrátiť z ich negatívnosti, do niečoho dobrého. Ale tiež naopak: problematizujem bezproblémové “drobné”(väčšinou mužské) násilie či pohľad.

Odtiaľ vedie cesta k celej rade asociácii, podľa ktorých vznikajú rôzne skice, koláže a obrazy na plátne. Prežívanie banality v explicitne pornografických scénach vsádzam do (aj keď: ved’ už sú vsadené) “trocha absurdnej” situácie. To, sa snažím utvoriť-nájsť v konvencii maľby, teda v rámci špecifických možností, daností a prekážok.

Tematicky nemám vyhradené stanovisko, príjmam mnohé (často nespravodlivosti, ktorésa snažím prečistiť) zvláštne pocity, ale tak ako túžby aj rozkoše druhých - a tiež to ako sa s nimi vysporiadávajú. Takisto si však intenzívne uvedomujem aj zánik pocitov a túžob.