HANA GAROVÁ - Prerušený signál
Kurátor: Matúš Novosad
28.4. - 9.6.2022

Neskôr sa ukázalo, že Scream a jej „súrodenci“ prežili, keďže Life Foundation (aka bad company) ich a ich symbiontov dokázala uchrániť. Scream viedla ostatných do New Yorku hľadať Venoma v nádeji, že im piatim pomôže naučiť sa, ako ovládať svojich symbiontov, ale Venom nechcel mať s nimi nič spoločné a so Scream bojoval.

 

Výstava Hany Garovej vo Photoporte v Bratislave (28.4 - 9.6) je jej prvou samostatnou výstavou na Slovensku. Prichádza takmer desať rokov po skončení jej pražského štúdia u Skrepla. Tesne po škole sa rozhodla znova a inak zahĺbiť do tvorenia, a aj napriek neprítomnosti prostriedkov pokračovala od menších vypracovaných kresieb po dnešné velkoformátové, vytvorené v chladnom a ťažkom, „od obrazov čiernom“ ateliéri s krásnym svetlom v zožltnutých tabuľkách skla, v obrovskej továrni na výrobu medených drôtov (dnes s piatimi zamestancami) neďaleko Prahy v Libčiciach nad Vltavou. Počas cesty tam si človek povie, „mohlo by sa to stať obľúbeným výletným miestom“, teda zrušeným ruchom a lozením po pokojných ale „rozzlobených“ černavých skalách Větrušické rokle; údolie je však úzke a tak snáď odolá minulým skúsenostiam podobných umelcov/objaviteľov miest, ktorým prebúrali všetky nosné prepážky.
Výstava sa nazýva/la Prerušený signál. Opakuje sa prvotné oddelenie sŕdc. Od chvíle prvého úderu srdca sme s ním spojení cez to, že sme ním (ktorým sa spájame s druhými) boli zanechaní sami. Si gnál je od podstaty prerušovaný (názov je litotom), tvorený vlnami, amplitúdami či vytvárajúci nadrytmy vo forme interferencií, úderov zvonu. Tie sú vhodnou analógiou akou môžeme sledovať zmeny v materiáli maľby (aka maľba, štruktúra, rovina konzistencie maľby, maľovanie, faktúra alebo jednoducho, je možné imaginovať čas, real-time, maľovania. Útes analógii ) sa drolí pretože je tomu tak aj pri sledovaní figurálnych obrazov, s ktorými má Garová dlhoročnú skúsenosť: imaginovaním času pohľadu (po figúrach) vzniká príbeh, DRAMA pohľadom…ten však vzniká aj v imaginovaní procesov maľovania vytvárajúcich sa vo väčších časových úsekoch. (Akonáhle sa Eddie Brock stal „novým kráľom v čiernom“, začal využívať takmer božské schopnosti prostredníctvom symbiontov Hive Mind. Oči miliárd symbiontov mu poskytli takmer neobmedzenú silu. Eddie je tiež schopný symbiontov riadiť na diaľku, hoci s ich súhlasom na rozdiel od Knulla, ale zas bez ohľadu na to, ako ďaleko sú vo vesmíre. Tak isto zisťuje, že má prístup ku spomienkam symbiontov (vrátane spomienok jeho vlastného symbionta), niektoré sú z dávnych dejín alebo sú mimo dimenzie; Eddie verí, že vďaka trpezlivosti, môže byť schopný cestovať skrz čas a dokonca zmeniť niektoré udalosti.)
Od imaginovania času maľovania na jednej strane vidíme sieť (nie nenásilne) pretekajúcu cez persony autorky a na druhej, použité pretože objektivizované? figúry vytvárajúce u Garovej Franzovo absurdné, tak ťažko opísateľné bez toho aby som ho aj vytvorili - spolu s Vami. S nami všetkými, ktorí vystupujeme s grimasami na tom istom mieste, kde sa u Garovej objaví obraz, teda z toho miesta, kde sa objaví pravda o pocitoch druhého.
Som pri pohľade a Hana pri maľovaní Predátorom alebo je na mojej/jej tvári ako Venom, či je v tele ako tvoj Votrelec? Tieto tri figúry, každá svojim vyčerpávajúcim spôsobom, obsadzujú hostiteľa (Nevedel, že Deadpool sa už nakrátko spojil so symbiontom a pokazil ho svojou nestabilnou osobnosťou.) a seba navzájom; môže dôjsť napríklad ku ukázaniu sa tváre hostiteľa, námetu v obklopujúcom monštre, obraze.
Tento trojjediný choral, je akýmsi rubom sociability na korale, teda obraze jemného spoločenstva, v ktorom sú obrazy druhých vteľované, čím sa každý kto ich naživo vidí, dávajúc čas života, stáva ich žijúcim vtelením, nositeľom teda avatarom (oproti hordám sceletonov premieňajúcich skaly na lomy, v područí votrelcov, potomkov memes. Chce to niečo životaschopnejšie ako obeť) pre určenie miesta pohľadu Garovej: Venom sa spojil s Cletusom Kasadym, ktorí slúžil ako nepriateľ Spider-Mana aj Venoma; ďalším anti-vtelením je Anti-Venom, ktorí vznikol, keď sa symbiont Venom po dlhom rozdelení znovu spojil s Brockom, pričom získal nový biely vzhľad a ďalšie špeciálne sily, čo sa stalo v dôsledku toho, že Martin Li (aka Mister Negative) použil svoju silu na vyliečenie Brockovej rakoviny (čo sa udialo „automaticky“ a pre Eddieho v tej chvíli aj bez jeho vedomia). Neskôr sa Mister Negative a jeho Vnútorní démoni stretnú a bojujú s Anti-Venomom (ktorí získava skrz Martina Li rozsiahle liečiteľské schopnosti). Eddie sleduje, ako sa Mister Negative mení na Li-o a stáva sa tak prvým, cez koho si uvedomuje svoju dvojitú identitu.
Garovej obraz Výstrel (2022): pre drastickosť akoby si neuvedomovala samu seba čím sa dostáva do nevinnej pozície s možnosťou absolútneho zvratu, čím sa ašpirácia nevinnosti stráca, keďže jej opak prijíma jej vlastnosti, princípy; šialený škleb mŕtveho vracia do života. Svojim smiechom by nám mohol niečo povedať o amorálnosti. Násilným excesom v nenásilnosti, je autorka podobná sv. Lucii s očami na podnose. Obraz Výstrel je trvalo pripútaný ku odchádzaniu života, podobne ako Courbetov neskorý Pstruh (1872) na vlasci, vychádzajúcom ako smrť, Real mimo obraz. Je trvalo pripútaný červenou formou, krvou premenenou na živý prúd vzduchu (ako píše Kafka Milene, „…v porovnaní s krvou.“ na podlahe, tak jemne prúdiaceho že aj pohľad ho zvlní do opačného smeru.
Pre kompletnú štruktúru výstavy sme vybrali aj korisť. Je to malý obraz Podrobenie (2020) s veľmi starou ale vracajúcou sa atmosférou. A atmosférou zmenšujúceho sa radu portrétov minulých autorov a váženou ale priehľadnou atmosférou vteľovaní minulých obrazov, vtelení na Garovej lukostrelcovi vo chvíli ľahkej obete: lukostrelec na obraze napína luk od prava do ľava rukami mimo obraz. Napínajúci sústredenie, ale sám vo chvíli nepozornosti. Možno zahliadol ľahkú obeť. Pohľad naň skrz predátora je sublimovaný. (Skazení symbionti napadli Mikrovesmír a pokúsili sa absorbovať Silu Enigmy, ale boli porazení avatarom Sily, potom čo mali deštruktívny účinok na tento svet a jeho ľudí.) Zachytávame strelca vo chvíli, kedy si toho nie je vedomý, náš pohľad či miesto sa neprezrádza, svojím nerušením odchlipujeme pokojný čaj niekoho, kto na nás s ním čaká, pričom cez okno vidíme aj svet magmy, dechtu a škváry teda svet plný grimás a striehnutia akvizícií dvojznačností medzi najbližšími. Vo väčšine prípadov, aby sme rozoznali grimasu, nemusíme človeka poznať.
Na Garovej obrazoch rozoznávame, že niečo nerozoznávame a nerozoznávame že niečo rozoznávame čo je takisto výtvarný problém vedenia línie, či nahliadania procesov maľovania, tak isto v prezlečení za ekonómiu so životnou silou, ktorú tvorí libido (Čepanove pinxido) rovnako ako aj jednanie s vlastnou smrťou (dejiny Thanatopinxi). Neživé na živom a naopak, sú vracajúcou sa otázkou, v Garovej tvorbe, podobne ako tvár a grimasa či ničenie/nachádzanie maľby voči maľovaniu smerujúcemu ku… (Zdá sa, že stroj na zrýchľovanie veku spôsobil, že symbionti zostarli na prach predtým, ako Life Foundation vyhodila do vzduchu základňu.)
Ničenie, teda hľadanie neintenciálneho v maľovaní je blízke krutosti ktorá znamená vlastné zraňovanie rovné s útokom na. An nihilácia. Pri zraňovaní zraňujeme aj seba a naopak pre sebazraňovanie zraňujeme druhých. Kruté nemá svoj opak v smrti ale v chorobnosti (fázy tam, kde by už nemali byť). Thanatické jednanie voči sebe je stále prítomné ako podklad hodnoty umenia; vďaka takémuto jednaniu jedných sú druhí od neho oslobodený do frivolnosti. Thanatické je delokované na umelecké periférie, kde sa však takéto správanie nejaví ako ctnostné, pretože beznádej smrtky je tam nutnou realitou, rovnako ako siahanie skrz svoje sily, čím vzniká energia; kresba Skrz (2022).
Garovej temne šľahajúca energia zobrazuje smrtiacu príšerku o veľkosti auta, avšak jej ťarbavosť s množstvom nôh či ich pohybom ktorým ju či seba musia niesť, vyvoláva neistotu ohľadom tiaže materiálu (prekliatie) ktorý musia uniesť. To čo oživujú a tak nesú (pričom nesú aj samy seba), sú šľahy temného jedovatého vzduchu, „z toho a v ňom žijú“; kresba sa nazýva Damned (2022) a je vytvorená prudko telesne, takmer diagramaticky vzniká u Garovej, niečo ako komín utrpenia, cez ktorý cyklicky v bolesti nárazov tiaže prúdi obraz Agony (2021).

 

Spider-Man sa so symbiontom vrátil na Zem, kde sa mu po zistení, že ide o mimozemskú formu života, ktorá sa s ním chcela spojiť, podarilo oddeliť sa od nej pomocou zvukových vĺn čím sa zranené stvorenie, uchýlilo do kostolného zvonu.
Matúš Novosad

 

V Bratislave, 26.4.2022

Hana Garová (1986, Bratislava) je slovenská maliarka pôsobiaca v Prahe, kde absolvovala Akademii výtvarných umění, v ateliéri doc. Vladimíra Skrepla. Navonok subtílna a introvertná, v skutočnosti nesmierne dynamická maliarka, ktorá pracuje na svojich obrazoch v energickom tvorivom súboji. Zaujíma ju „proces odkrývania”. Často maľuje na obe strany plátna a obrazovú plochu mnohonásobne prevrstvuje pričom prevrstvovanie v správnej chvíli vyvrcholí do momentu zastavenia (Silvia L. Čúzyová). Vystavovala na Slovensku a v Čechách. Je zastúpená v zbierkach Richarda Adama, Brno, Galerie Miroslava Kubíka, Litomyšl a Nadácie VUB.
Výstava “Prerušený signal“ je prvou samostatnou výstavou autorky na Slovensku.

 

Výstavný program galérie Photoport v roku 2022 podporil Fond na podporu umenia. Fond je hlavným partnerom projektu.