Stredoformátové analógové monochromatické fotografie autorky Jany Ilkovej v sebe komplementárne spájajú precíznu (takmer konceptuálnu) prácu s obrazovým materiálom a takmer reportážny (manický) koncept práce s časom (udalosti) vo svojej jedinečnosti a neopakovateľnosti. Observačné obrazové štúdie zachytávajú svet, ktorý Ilkovú nielen teritorialne obklopuje, vnútornou líniou (cievnym riečiskom) je spojený s hlbokým prežívaním a schopnosťou tieto intímne procesy zdielať.

 

Formálna nástojčivosť obrazovej výpovede Williama Egglestona,  každodennosť rodinného života, práca s pamäťou a miestom ako ju poznáme z fotografií  Rymonda Meeksa  a fascinujúca krehkosť vzťahov Marka Steinmetza akoby rámcovali jej narábanie myšlienkou a vizualitou.

 

Formálne komponované tvaroslovie nasýtené hlbokým obsahom, znepokojivé mapy vyvstávajúcich otázok  aj uzavreté (zakonzervované) stopy predchádzajúcich udalostí, indície spojenia s ľudskou prítomnosťou a budúcnosťou. Dehumanizované (objektivizované) zábery rodinných príslušníkov a s nimi súvisiacich udalostí (prežitkov), emotívne záznamy indiferentných solitérnych objektov v jasne zadefinovanom vzťahu s okolím alebo pozorovateľom znepokojivo atakujú emocionálne a myšlienkové procesy percipienta.

 

 

Jana Ilková študovala fotografiu na bratislavskej VŠVU. Vystavovala na mnohých samostatných a kolektívnych výstavách na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2010 je externou pedagogičkou na VŠVU v Bratislave. Žije a tvorí v Bratislave.