Simona Folková a Leonard Lelák / Naliehavé prosby prostredia / kurátor: Peter Megyeši / Photoport / Bratislava / 24. 6. 2021 – 23. 7. 2021

Výstava Naliehavé prosby prostredia je vizuálnym dialógom maliarky Simony Folkovej (1997), študentky piateho ročníka v Ateliéri súčasného obrazu košickej Fakulty umení, a sochára Leonarda Leláka (1995), absolventa Ateliéru slobodnej kreativity, tiež na Fakulte umení v Košiciach. V spoločnej inštalácii rozvíjajú objektovú poetiku, založenú na intuitívnom hľadaní a definovaní vizuálnych kvalít a jemných sémantických posunoch. Tento prístup vychádza najmä z empatie voči materiálom a z preskúmavania ich limitných možností.

Predstavené diela sa vzpierajú jednoduchej klasifikácii a ich podstata je určovaná predovšetkým pohybom po hraničnej línii opozitných pojmov, oddeľujúcej vnútro a povrch, plochu a priestor, maľbu a objekt, prírodné a umelé, geometrické a amorfné, celok a detail, autorské gesto a serialitu, náhodu a zámer, vážnosť a iróniu. Výstava sa v nadväznosti na interiér galérie stáva scénografiou pre situácie, v ktorých vznikajú premenlivé spojitosti medzi tvarmi a materiálmi. Inštalácia je tak prostredím možností, kde sa stanovujú nové vzťahy medzi objektmi a pozorovateľom. Diela vyčleňujú materiál i tvar z všednosti a banality a vyjavujúci sa význam spočíva nielen v celkoch, ale i v nuansách, ktoré ich formujú. Dvojica pracuje s repertoárom foriem, ktoré sú súčasťou kolektívne zdieľanej pamäti a imaginácie, pričom však v nadväznosti na umenie minulosti sú dnes často chápané už len ako variácie vyprázdnených znakov moderny. Manifestačná vážnosť a ambicióznosť modernistického gesta je predmetom irónie a nahrádza ju neustále prehodnocovanie, intuitívnosť, citlivosť a estetická variabilita nekonečných kombinácii elementárnych kvalít, ako je tvrdosť, ohybnosť, transparentnosť, mäkkosť, hladkosť, krehkosť, pružnosť, matnosť, drsnosť…

Predstavená objektovosť je nositeľom informácií a použité materiály sú navyše zaťažené významami – dovolávajú sa našej vizuálnej pamäti . Niektoré sú tradične vnímané ako umelecké, ušľachtilé, alebo s estetickým potenciálom, iné ako priemyselné, konštrukčné, úžitkové, stavebné, deklasované ako výplň či izolácia. Materiálová poetika hľadania nových foriem a vzťahov ich status a použitie spochybňuje: inštalácia tematizuje odhaľovanie a zakrývanie, redukciu i prekypovanie, pracuje so simuláciou a imitáciou, ktoré naše uvažovanie o materiáloch, ich kvalitách a zaužívanom uplatnení narúša a posúva. Simona Folková a Leonard Lelák sa v hľadaní a objavovaní vizuálnych foriem snažia vytvoriť priestor a podmienky, v ktorých môžu zaznieť Naliehavé prosby prostredia. 

Peter Megyeši